Centrum Edukácie a Inovácii

Ako dokáže účasť na nepovinnom predmete motivovať k založeniu občianskeho združenia?

Tatiana Bírešová

V nasledujúcom krátkom článku Vám predstavím cestu a udalosti, ktoré viedli k založeniu nášho občianskeho združenia CEDINu – Centra Edukácie a Inovácii.

Z Košíc som na vysokú školu zamierila za štúdiom Histórie a Pedagogiky na Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej do Prahy. V priebehu môjho štúdia som absolvovala mnoho podnetných kurzov. V rámci jedného predmetu som začala participovať na projekte Historické dílny, čo bol spoločný projekt Ústavu českých dějin FF UK (ďalej ÚČD FF UK) a Ústavu pro studium totalitních režimů (ďalej ÚSTR). Historické dílny boli v podstate workshopy pre učiteľov dejepisu, ktoré sa zameriavali na predstavenie rôznych aktivizačných a inovatívnych metód pre vyučovanie dejepisu.

Počas participácie na tomto projekte som stretla veľa zaujímavých a inšpiratívnych ľudí, medzi inými aj Juraja, veľkého nadšenca so zápalom pre rozvoj slovenského vzdelávania.

Čím dlhšie som sa na dielňach podieľala, tým zaujímavejší sa pre mňa stával ich koncept.

Vtedy som si uvedomila, že neviem o žiadnych podobných aktivitách na Slovensku. A to aj napriek faktu, že som už v tom čase žila v Prahe šesť rokov, som sa nikdy neprestala zaujímať o vývoj v oblasti vzdelávania na Slovensku). Tam sa odohral ten kľúčový zlom.

Jedného krásneho dňa ma Juraj oslovil s jeho nápadom založiť na Slovensku občianske združenie, ktoré by sa zaoberalo rozvojom a šírením aktivizačných a inovatívnych výučbových metód. V rámci kurzu na ÚCD sme s Jurajom prešli, resp. sa podieľali na príprave takmer všetkých typov historických dielní s námetom na využitie fotografie, filmu, historických učebníc, verejného priestoru či muzeálnej výstavy.

Tak sme sa s Jurajom pustili do práce. Vymysleli sme meno, prešli úradným a administratívnym „kolečkom“, až sme vznikli! Samozrejme, vzhľadom na to, že sme čerpali z nápadov a skúseností, ktoré sme získali v priebehu spolupráce ÚČD a ÚSTR, náš vznik a využitie týchto skúseností bol ÚSTRom plne podporený. Na začiatku sme prezentovali a uskutočňovali dielne zamerané na inovatívne možnosti využitia verejného priestoru vo vyučovaní spoločenskovedných predmetov. Dôvodom bolo to, že dovtedy na Slovensku nič podobné neexistovalo a nikto sa tým  nezaoberal (aj keď využitie fotografie alebo filmu už bolo ako tak známe).

V našich začiatkoch boli všetky naše aktivity cielené na učiteľov dejepisu, resp. učiteľov spoločenskovedných predmetov ako takých a vysokoškolských študentov pedagogiky. Našim cieľom bolo primárne rozvíjať kompetencie učiteľa, resp. budúcich učiteľov. Rozšíriť ich znalosti a vedomosti o tom ako neučiť len prostredníctvom klasických výučbových metód. Tým, že si dielňu zažili sme im chceli pomôcť odľahčiť vyučovanie ako také a tiež im pomôcť s motivovaním žiakov.

Nie všetko sa nám však v začiatkoch darilo. Napríklad sa nám stalo, že v snahe spropagovať jednu z našich prvých dielní sme osobne obchádzali školy, aby sme dali o sebe vedieť. Hoc nám učitelia prisľúbili účasť napokon nikto neprišiel a dielňu sme uskutočnili pre pár našich kamarátov. Na chybách sa človek učí a my sme si uvedomili, že musíme zvoliť inú cestu propagácie. Čo si budeme hovoriť, aj dnes sa nám stane, že máme málo účastníkov.

Na druhej strane, už keď ľudia na dielňu prišli, darilo sa nám ich zaujať a podchytiť. Tento fakt nás hnal, a stále ženie dopredu. Myslím, že naša prvá naozaj „podarená“ dielňa bola v poradí tretia a uskutočnila sa „doma na východe“ v Košiciach.

Mojím osobným cieľom je, aby sme aktívny prístup k vzdelávaniu rozšírili, aby sme opäť trochu zatraktívnili spoločenskovedné predmety. Chceme, aby to mladých ľudí bavilo a videli v tom zmysel.

Prostredníctvom tohto všetkého som mala možnosť si uvedomiť, že dejepis ako predmet môže poskytnúť oveľa viac, ako len sériu faktov. V rámci svojho vzdelávania som získala aj skúsenosti so zážitkovou pedagogikou. CEDIN a naše aktivity, ktoré robíme mi poskytli možnosť prepojiť moje zručnosti so snahou o zlepšenie stavu vyučovania spoločenskovedných predmetov. Spoločne sa snažíme o sprostredkovanie vzdelávania prostredníctvom zážitku.

Stále však hľadáme aktívne a inovatívne zmýšľajúcich učiteľov a nadšencov, ktorí by si chceli vyskúšať naše dielne, či už na svojej vyučovacej hodine alebo ako účastníci na jednej z dielní, ktoré organizujeme.

Aká je moja vízia CEDINu?

Raz mať hlas v tom, ako sa na Slovensku vzdeláva, a ako sa pristupuje k vyučovaniu spoločenskovedných predmetov. Verím tomu, že raz sa staneme etablovanou organizáciou, ktorá poskytuje kvalitné odborné vzdelávanie učiteľom, a to napríklad (no nie len) cez dielne.

Juraj (prvý zľava) a účastníci dielne v Košiciach (apríl 2016)
Ja ako zadávam prvú aktivitu na dielni v Košiciach (apríl 2016)
Účastníci na dielni v Košiciach (apríl 2016)

0 comments